utorok, 27. júla 2010

5. Potulky po Slovensku - Epilóg

Od môjho príchodu som zážitky rozprával už nespočetne krát a určite to nebolo naposledy. Ľudia sa ma pýtali na rôzne veci, čo všetko som zažil, aký bol nahorší zážitok, či som sa bál. Všetko z toho bolo, ale ja radšej im rozprávam o iných veciach.

Keďže som prešiel pešo celý východ, všade som sa stretával a rozprával s ľudmi. Najviac mi však utkvela v hlave jedna vec. Ja som ju nazval iný svet. Uvedomil som si to až keď som prišiel naspať. Tu sa každý celý život naháňa za peniazmi, statkami a majetkami a popri tom si nechávame život pretekať pomedzi prsty. Zabúdame sa zo života tešiť, zabúdame si ho užívať, myslíme len na seba.

Ako som putoval, čas ubiehal a pomaly som strácal prehľad o dňoch, veď predsa aj načo, v lese vám je jedno či je pondelok alebo streda, či je prvého alebo siedmeho. Postupne na mňa prichádzal zvláštny, ale nádherný pocit. Až neskôr som pochopil, čo je to zač, bola to absolútna sloboda. Nie ten nezmysel, čo nám tlačí do hláv dnešná spoločnosť, bola to pravá a nefalšovaná sloboda. Čím viac som prestával plánovať a viazať sa, tým viac ma pohlcovala. Nakoniec som si uvedomil, že som nechal všetky starosti tam dakde na kopci za mnou, dávno ich už aj odniesol vietor ďaleko preč.

Prial by som každému z vás tento pocit zažiť, zistiť čo to znamená byť skutočne slobodný.

Na mojej ceste som stretol množstvo skvelých a milých ľudi, ktorí mi pomohli.
Týmto by som sa im chcel všetkých srdečne poďakovať.

... "Tieto posledné riadky píšem už vo vlaku cestou domov. Vôbec sa necítim ako na ceste späť, cítim sa ako na ceste niekam ďalej a verím, že kúsok toho čo som zažil ostane navždy vo mne" ...

fotky: Odkaz na fotky

2 komentáre:

  1. Pacho pacho muselo byt uplne skvelo a len ticho zavidim ze som o tom nevedel. zobral by som priatelku, par vifoniek, clever mineralku a hned by som siel. Precital som tvoje rozpravanie jednym dychom, pri kazdom konci jedneho dna som netrpezlivo cakal co si zazil ten dalsi. Keby si chcel nieco podobne este v auguste spachat tak sa ozvy!! som na svk len do septembra a potom sa stahujem do prahy :(
    Fakt skvely napad taketo nieco.

    Netvor :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tento pribeh som citala v praci, s mp3 v usiach bez toho, aby som registrovala cokolvek ine. Musim povedat, ze len velmi dobra kniha ma vedela tak pohltit, ako citanie tejto spovede a pri konci som lutovala, ze som si nenechala jednu cast na neskor:), no nedalo sa..a mas pravdu s tym, ze si tu v realite nieco nahovarame..ked som musela zdvihnut hovor a pocula som opat reci kolegyn.bola som znechutena ako dlho nie:)Som velmi vdacna, ze som mohla nazriet aspon citanim a predstavami do tohto skutocneho sveta a zanechalo to vo mne velmi hrejivy a najma pokojny pocit. Ako keby som ten vychod az do bojnic presla aj ja:) Dakujem..Dada

    OdpovedaťOdstrániť